Mesiace si mi vytrhával kúsky z mojich krídel.
Zobral si lepidlo
a spájal ich do čarokrásnych obrazov.
Keď bolo dielo dokončené,
zavolal si:
„Leť, lienka na kraj sveta,
kam len chceš.
Plň si svoje sny, v ktorých mňa už niet.“
Horkosť Tvojich slov mi znela v hlave.
Že lietať bez krídel.
A tak som sa bezmocne odkotúľala preč.
Pozeral si sa na mňa nechápavo.
V Tvojich očiach visela otázka:
„Prečo len nevzlietla,
keď som ju k tomu nabádal?“
Smutne som sa pozerala
na obraz muža nervózne žmoliaceho
kedysi moje krídla.
Žeby si netušil s čím hral si sa celý čas?
Komentáre
ahhhh
maja :)
pumandulka
tak :)
ahojky Pumandulka, tak toto je nádherné..
pumandulka
no ale
tak teda ach :)
zara - dakujem :)
topas - dakujem :) ty to vies vzdy tak krasne zhrnut :)
maja - tak ved dobre, nie? a teraz daku rozpravku kunut, nech sa to vyvazi ;)
Pekne si to spracovala...
Ja sa rozpývam...
Ou, ou, ou :-)))
"rozpLývam" "úpLne" ...
:-(
Pumandulka...
dakujem vsetkym:)
ketrin - obcas sa pismenka skryvaju, tu sa mozno L skrylo, lebo Laska pominula...
rusalka - da sa netusit? ja neviem...
lasky - :-))
moja milá
Matahari...
:D
a dik matahari za zastavenie :)
som vedela, že na to niekto príde...