pumandulka

„Pomiluj ma bez zbytočných prieťahov“, prebehlo jej už dvadsiaty raz hlavou. Pozeral sa na ňu, cítila vôňu jeho tela. Bola blízko. Obtrela sa o neho. Vraj krásne šteklí na pokožke, povedal jej po chvíli.

„A to keby si vedel, aké by to bolo, keby sme boli nahí.“ Neverila, že to vyslovila. Veď mal priateľku. Strašne ju ale priťahoval a ona sa miestami za to nenávidela. Hlavne odvtedy, čo ju osobne stretla. Ostalo trápne ticho, ktoré prerušil príchod čašníka. Objednali si a ona sa snažila zmeniť tému. Nadšene hovorila o novom filme, čo videla. Tváril sa neprítomne. Dokonca ju ani raz neprerušil. Ani jedna ironická poznámka, ani jeden postreh.

„Teba to vôbec nezaujíma a to si hovoríš znalec filmov?“, snažila sa ho podpichnúť.

„Prepáč, naozaj ťa dnes akosi nevnímam.“

„Jasné, v poriadku. Aj mi povieš, čo sa deje?“ Veľmi dobre tušila, čo je vo veci. Vedela, že tento rozhovor musel raz prísť. Len nevedela, ktorým smerom sa bude rútiť. Aká bude jej úloha v tomto príbehu.

„Vieš..., ja neviem, ako... ale musím to povedať.“ Na chvíľu sa odmlčal.

Pozrela sa do jeho krásnych očí. Cítila v nich bolesť. Nezniesla to. Otvorila kabelku, zaplatila a povedala: „Rozumiem, nemusíš nič hovoriť. Aj mne bolo s tebou fajn. Veľa šťastia.“ Chytila ho posledný krát za ruku. Stisol ju tak silno, že ju to až zarazilo. Ktovie, či dúfala, že by sa to mohlo skončiť inak...