pumandulka

Schovávam dušu do šuflíku,
šuchoce a smeje sa trpko.
Dosť bolo zbesilej beznádeje,
otáčam sa prudko,
drak obliekol ma do plameňov.
Hmla rozprestretých krídel,
striasa ma,
kamene valia sa cezo mňa,
kupujem ohňuvzdorné sitko.
Had presieva ma,
popol rozfúkaný,
zo snov stáva sa nerozmotateľné klbko.
Neklamem,
nechcem ťa,
v tele husto a zároveň pusto,
stáčam sa,
vystieram,
ostávaš vo mne.
Navždy,
aj keď vyznieva to trpko.