pumandulka

V pondelok som oslavovala. Mala som totiž meninonarodeniny. Ale o takomto čase pred 8 rokmi som mala sviatok iba jeden. Ak si myslíte, že som sa dala premenovať, aby som slávila v jeden deň meniny i narodeniny, mýlite sa. Takže mi pribudli narodeniny. V poradí už druhé. Darčeky na ne nedostávam, lebo v tento deň som dostala darček najkrajší, a to možnosť druhýkrát sa v živote narodiť. A za to sa darčeky nedostávajú (nehovorím, že ak by sa nejaký ponúkal, že by som ho odmietla, lebo darčeky sú supiš perfišné ;)

Včera si moji rodičia zaspomínali, možno i mierne poplakali, ale inak, ako keď im o druhej volali pred 8 rokmi, či majú dcéru a že ju teda zrazilo auto a odvážajú ju do nemocnice. Včerajšie slzy boli slzami radosti. Možno s trpkou príchuťou spomienok na ten deň, ale predsa. Ja na ten deň veru nikdy nezabudnem. Nikdy nezabudnem na to, ako som letela, ani na ten dopad a ten strach. Ale hlavne na tie oči môjho ocina, keď sa otvorili dvere sanitky. Na tie oči nezabudnem nikdy. Toľko žiaľu a strachu som v nich asi nikdy predtým nevidela. Dnes sa mi do očí hrnú slzy viac ako inokedy. Viac ako inokedy si uvedomujem hodnotu ľudského života. Nielen svojho. Nemám pocit, že by som ten deň niekedy tak silno prežívala. Včera som sa ale zobudila so spomienkami, veľmi živými. Tak 8 rokov je už dosť, to asi začínam vnímať viac svoje pocity (Nechcem vedieť, čo budem robiť po 15 rokoch. Moja prvá puberta bola totiž dosť divoká, tak dúfam, že počas tej druhej budem menej papuľnatá;).

Keď môj ocino včera povedal v práci, že ideme domov oslavovať moje 8 narodeniny, kolegyňa mu povedala, že na také veci sa nemá myslieť. Tento názor ma zarazil. Ja chcem každý rok oslavovať tento deň, a to s ľuďmi, ktorí to so mnou prežívali, ktorí mi pomáhali a podporili ma. Nikdy som tento deň nevnímala negatívne, ale ako skúsenosť, ktorá ma mala posilniť a možno posunúť niekam ďalej. A tak pripíjam ešte raz na život, na dôležité, i keď možno nie vždy veselé, okamžiky v našich životoch. A hlavne na ľudí, ktorí pri nás v tých chvíľach stoja. Ďakujem vám všetkým :)