pumandulka

Chvíle zdanlivého šťastia,

kúsanie do pery

a neustále boje.

Občas moje,

ešte častejšie tie Tvoje.

Utopený vo mne lapáš po dychu,

kropíš moje pokrvané vnútro.

Zaskočene pískam.

Zrazu roznežnene mokro

odkladám čas srdcového oddychu.

V kúte čakajúca lopatka,

padajúce omietky,

jedným očkom sledujem Ťa,

ako zohýbaš sa po smietky.

Zábrany sa strácajú

a ja nesmelo zisťujem v sebe,

že okrem strateného plavca vo mne,

ja som utopená súčasne v Tebe.