pumandulka

Cítim Ťa.

Ako v noci dýchaš, zaplietaš sa do pavučín snov, aby si ma ráno mohol svieži prebudiť.

Jazykom kĺžeš mi po krku akoby si na ňom cítil chuť čokoládovej zmrzliny.

Roztápam sa pod teplom Tvojich dotykov a moje kútiky trielia na vrchol.

Usmievam sa.

Sladko, možno i hladko znie môj radostný smiech.

V Tvojich očiach horia plamienky neutíchajúcej túžby.

Po mne.

Som stredom vesmíru.

Tvojho?

Nie, nášho.

Rozohrali sme životnú partiu, kde ani jeden z nás nechce byť víťazom.

Aj napriek tomu, že občas bojujeme.

Vyzbrojení dômyselnými zbraňami si občas ublížime.

Šťastie, že existujú slová a debaty.

Inak by sme už dávno neboli spolu.

Myslím, že ale ani úplne od seba.

Cítim Ťa.

Hlboko vo mne aj keď nie sme spolu.

Vnímam Ťa.

Občas aj bez slov, cez Tvoje pohľady.

A niekedy lúštim pointy skryté za nevhodné slová.

Nevhodné pre mňa.

Teším sa.

Na ďalšie ráno, keď zobudím sa vedľa Teba.

Poddajná ako prikrývka obopínajúca naše nahé telá.

Dotykom si vymeníme tie najkrajšie slová a začneme ďalší bláznivý deň.