Zaklipkala som očami, modrý vietor rozbúril zelenú hladinu.
Lodičky sa kývali, žalúdok sa sťahoval do trápneho kŕču.
Iskričky sa rozohnili a vykúzlili červené jabĺčka na tvári.
Divíš sa, keď tváriš sa nevinno potmehútsky ako klaun?
Loptičku na nose vyhodíš do vzduchu a ona smelo vyletí.
Doplachtí na moju jamku bradatú a vlepí mi bozk na ústa.
Zvuky znejú v póroch a ťahajú jablkové cesto na hlavu.
Divíš sa, keď vlníš sa v rytme ako hypnotizujúci had?
Dýcham a lapám po vzduchu, čiastočky stekajú do ohňa.
Rozfúkali sme silu, čo nie sme schopní sami uhasiť.
A chcieť by to bola aj chyba,
lebo čokoľvek strácaš,
o chvíľu ti chýba.
Jablkový oheň
14.09.2008 23:26:02
Komentáre
:-)
.
Rozfúkali sme silu, čo nie sme schopní sami uhasiť. ...
Má to v sebe ukrytú spaľujúcu silu dobrej básne.
dakujem :)