pumandulka

Priehľadná slza kotúľala sa tmavou jamkou,
rozsvietila tam plamienok hmlistej nádeje,
úsmev mi na rubínových perách vylúdila,
do ucha pošepla mi: veď sa nič nedeje!

Na okno mi občas pochybnosti klopávali,                       
a červík hlodal moje srdce neisté,
ako sa zbaviť len nezvaných hostí,
trstenicou dostanete po prste.

Myšlienky poslala som na dlhú plavbu,
rozbúrené more zaplavil tenký srieň,
hĺbavo som sa pod neho skryla,
vyčkať kým vyfarbí ma zas dúhový deň.