pumandulka

Už druhý deň hľadám. Pátram po hojdačke, ktorá by ma vyniesla až k oblakom. Zatvorím oči a vidím ju. Stojím na nej a veselo sa húpem. Som stále vyššie a vyššie, až sa napokon dotýkam oblakov. Cítim čerstvý vzduch prúdiaci celým mojím telom ako životodárny oheň. Smejem sa z plného hrdla a som slobodná. Krásny pocit vedieť, že ma nič neobmedzuje. Ani priestor, ani čas. Ani gravitácia ako pozerám na tie rôzne polohy, do ktorých sa v predstavách dostávam. Od malička som chcela lietať a milovala som, keď ma rodičia hompáľali na rukách a vyhadzovali do vzduchu. Bezpodmienečne som im verila a zatvárala oči. Len vtedy som cítila ten pocit bezhraničnej slobody a ľahkosti. Chcela by som ho zažiť, tu a teraz. Rodičia ma ale už do vzduchu vyhodiť nevládzu, a tak hľadám tú oblakovú hojdačku. Je krásne červená so zelenými šnúrami. Vidím ju v hlave, len v reále ju zatiaľ neviem nájsť. Asi si podám inzerát: "Hľadá sa katapult do neba. Vyzerá ako obyčajná hojdačka, ale má čarovnú silu. Za objavenie vopred ďakujem."