Obrátené pózy v hlave,
škrípem zubami,
sykajúce tváre v dave.
Zdesenie a vreskot,
naháňačka na hrôzu,
tasenie zbraní.
Vyhrávam.
Sekám ťa.
Máčaš sa v krvi.
Odpúšťaš,
ja netuším prečo.
Pridávam do kroku,
vo mne silnejúca potreba
vytvoriť niečo.
Prepletám rukami,
modelujem hrany,
staviame spoločne zdanlivé klamy.
Padám si ako poprašky z neba,
skladám sa krotko na dlážku,
vnímam čisto iba seba.
Ískaš mi vlasy,
Plamienok nádeje.
Odchádzaš ticho,
môj hlasný tikot.
Srdce nič necíti,
v diaľke Tvoj vzlykot.
Komentáre
hm
no teda
vlastne
no tak
.
vytvoriť niečo."
toto mi nesedelo najprv, ale ked som si to cital znova a znova tak je to ok. a mam pocit, ze si to pisala naschval naopak. fakt.
:)
no a vola sa to vystavane klamy ;)
hmm
:)
počarované
a dobré ránko ;)
Pumandulka... nespi stavaj ďalej...ale spinkaj, Dobrú noc.. :-))
Pumandulka
ty jo!
ahojteee :)
teide - a dobre pivko ;P
zara - dakujem, budem stavat, budeeeem :P
vrabciak - dakujem i ked rozmyslam, ze v akom zmysle zaujimave ;)
matahari - to je co? takto zmasakrovat poeziu :)
Pumandulka...
laskyyy :)
dost klasika