Dnes sa mi opäť rozzvonilo srdce,
udiera na poplach,
moje telo je v ohni vášne,
či iluzórneho šialenstva,
že sme si opäť blízki?
Nepátram, užívam si
ten slastný pocit.
Túžila som ťa chytiť,
no zároveň som sa bála sa,
že sa preľakneš
a vystrašene ujdeš.
Príliš som sa bála.
Som možno srab,
alebo iba viem,
že všetko potrebuje svoj čas.
Ak sa začnem prikrádať
k tvojmu srdcu
a otvorím dvierka
pomaly ale sebaisto,
ak pobozkám ťa nežne, milo,
získam viac ako keď silou vetra
vtrhnem tam,
kde je ešte zmätok.
Komentáre
:-)
:)
vdaka :)