pumandulka

Áno, je to tak. Zmätene i systematicky som ich celé leto zháňala. Nič sa mi ale nepáčilo, nič mi nesedelo, nič ma nezaujalo. Až teraz, keď už som nehľadala. Intuitívne som vošla do toho veľkého priestoru s množstvom kadejakého lákadla. Slinky sa mi začali v ústach zbierať, očká sa rozsvietili a srdce, to búšilo na poplach. Boli tam. Ladne si tam viseli na vešiaku a zvrchu na ne nonšalantne svietil lúč svetla. Dychtivo som sa ich dotkla. Prsty sa po nich spokojne kĺzali. Urýchlene ich beriem do rúk a vbehnem do kabínky. Ešte nie je predsa vyhraté, ešte nemusia sadnúť. Posledné úpravy pred prvým pohľadom v zrkadle, šaty sa spúšťajú na zem. Krása, akoby ich na mňa šili. Sú krásne, sú kárované, sú fialovo-čierno-zelené. Sú moje. Tie vysnívané. Asi si ich dnes nevyzlečiem. Bude to ako keď som bola so sestrou malá a kúpili nám naše vysnívané topánky. Spali sme v nich celú noc. Nechceli sme sa ich ani na chvíľu vzdať. Nechcite vedieť, čo to bolo za puch, keď sme ráno vstali a šli do sprchy :)