pumandulka

Obliekaš si kabát,

vrecká plné klamstiev,

o nás, sa sypú po ceste.

Zdvíham ich

a hrejem vlastným telom.

Hladíš ma,

vnikáš do mňa

ako do zákusku pokrytého snehom.

Cítim to,

že mysľou utiekaš sa k brehom,

čo nepatria k zákutiam mojej lodi.

Uviazaná o kolík,

hádžem sny do rozbúrenej hladiny.

Zaťažím ich kmeňom.

Vyplávať ich nenechám,

Už nikdy!

Nepozeraj na mňa prekvapene,

stal sa z toho boj s rozzúreným levom.

Odhadzujem svoju ťarchu,

zmätene ma pozoruješ z plťky,

v rukách držím bezpečnostné lano,

pretrhávam všetky naše nitky.

Naliehavé SOS sa tiahne mojím smerom,

otáčam sa,

chrbtom k Tebe,

nevnímam ťa,

unášam sa cítiac pohladenie vetrom.