Nahé telo,
nahé stromy.
Cesta,
kráčam,
slzy roním.
Zaplietam sa,
chúlim v sebe,
cítim pocit beznádeje.
Nerozumiem sama sebe.
Kopem,
kúzlim očami.
Odíď!
Prosím.
Inak zakuklím Ťa nitkami.
Korisť zhltnem,
povypľúvam kosti.
Nespoznávam svoje činy.
Fakľa,
pálim všetky mosty.
Ublížená ubližuje.
Najviac sama sebe.
Myšlienky ma desia,
vytrhávam srdce z hrude.
Čierna diera,
vkladáš do nej prsty.
Nenachádzaš žiadne stopy.
Tvoje, moje slová,
iba predpotopné drísty.
Počuť padajúce vrátka
nastavenej pasce.
Pomliaždené hnáty,
vyhodený obsah.
Vnútro vyprahnuto krásne.
Komentáre
fuuuha...
az ma ta nahota zaskocila :)
Áno, také niečo...
precítené, pekné, podarené,...
uuuha :)
ketrin - ved vy ste ma inspirovali tymi svojimi psychoanalyzami... :)
vaaazne???
Chceš povedať - nakazili? :-)))
- MY = ja a Maja?
analyzujem analyzujem
Ublížená ubližuje.
Najviac sama sebe.
a tu
Nerozumiem sama sebe.
a za tento vers skladam poklonu:
Vnútro vyprahnuto krásne.
:)
ketrin - neviem, ci nakazili. a hmm, nielen vy dve... hovorilo sa tu o boji, prekonavani prekazok, vedomi, nevedomi, o vztahoch k sebe, k opacnemu pohlaviu, o certiciach a anjeloch v zenach a tak. a proste z toho citania tu a vstrebavania info, ci vcitovania do tych nazorov vyslo toto...
maja :)
Ja som úplne stotožnená tuto s hlavnou analyzátorkou :-))
pokračuj...;)
Pumandulka,
:)
Pumandulka...
Raz príde čas povojnovej výstavby krásnych citových chrámov. A my sa budeme kochať ich rýmami... (-:
ono
:)
aaaaa
dakujem
.
:)
non - dakujem. aaa za co dakujes Ty?
rusalka - aj ja pri pisani ;)