Chcem kráčať, chcem niečo znamenať,
túlať sa, nestáť na jednom mieste.
Chcem cítiť na pokožke hebký sneh,
nechať ho vpíjať sa do môjho vnútra,
aby mohol potom zo mňa vyplávať
v kvapalnej podobe.
Udri ma po tele,
nech viem, že žijem.
Chcem stláčať si modriny
až vyhŕknu mi slzy od bolesti.
Chcem rozliať sa celá v svojom tele,
počuť vlastný dych až praskne mi
ušný bubienok
a zvuk ma celú rozozneje.
Tak buchni po tej blane,
nech viem, že žijem.
Ty nebuchneš a ja si darmo stláčam
modriny na tele,
keď jediné, čo ma bolí,
sú rany na mojej duši.
Komentáre
no ... a tak
jo... aj tak...
Pumandulka, je to tak, v niektorých okamihoch potrebujeme
hej, Rozpravkarka...
Tak, Pumandulka. A niekedy sa musíme udrieť aj sami, aby sme vytriezveli...